Na hodine telesnej výchovy mám veľmi rád hry s loptou.
Najradšej by som bol, keby som pri hre dostával loptu len ja a mohol ...
Na hodine telesnej výchovy mám veľmi rád hry s loptou.
Najradšej by som bol, keby som pri hre dostával loptu len ja a mohol ju stále chytať a znovu hádzať.
Pri jednej hre, keď sa mi zdalo, že sa lopta dostáva ku mne príliš málo, som bol veľmi nahnevaný, nespokojný, stále som šomral - darmo mi pani učiteľka vysvetľovala, že na telesnej nie som len ja, ale aj ďalší žiaci. Moje šomranie až zastavila jedna prihrávka od spolužiaka, ktorú som akosi neskoro zaregistroval a ktorá ma celého prevalcovala. Padol som ako zhnitá hruška zo stromu, nevedel som, čo sa to so mnou stalo, len ma všetko bolelo.
Odvtedy si radšej vždy počkám na prihrávku bez šomrania.